1 Tes 5,16-18: Ustavične sa radujte. Neprestajne sa modlite. Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi.
—
Kým bola holandská misionárka Corrie ten Boomová v koncentračnom tábore Ravensbrück, spolu so sestrou Betsy sa musela vyrovnávať s hroznými podmienkami. Tieto nocľahárne v pracovnom tábore pre ženy boli natlačené do barakov, vybavených čímsi ako váľovy, vystlané stuchnutým senom. Stiesnenosť a nedostatočná základná hygiena viedla k výskytu vší a zamoreniu blchami. Corrie si kládla otázku, ako sa dá vydržať na takom strašnom mieste. Betsy sa modlila a povedala jej, že musia „vzdávať vďaky za všetkých okolností“.
Lenže čo tá špina, vši a blchy? Ako by mohla byť za ne niekedy vďačná?
O pár týždňov neskôr zavolali do ich barakov dozorcu, aby si pozriel niečo, na čom Betsy praco-vala. Odmietol vojsť, lebo sa to tam len tak hemžilo blchami. Vtedy jej Betsy pripo-menula, že práve blchám môžu ďakovať za to, že majú v celom baraku slobodu spájať sa, modliť a vyučovať o Ježišovi, a to len s malým zasahovaním zo strany ich väzniteľov, lebo ani dozorcovia, ani strážcovia nechceli byť v ich barakoch kvôli všiam a blchám. Práve vtedy si Corrie uvedomila, že vďačná môže byť dokonca i za blchu.
Tento príbeh je zo skutočného príbehu knihy „Útočisko“ (The Hiding Place). Tento mimoriadny príbeh je svedectvom o odvahe postaviť sa zlu, o nádeji, Bohu a viere, ktorá víťazí nad zlom. Je úžasné, ako si Boh dokázal použiť tieto odvážne sestry i v takej hroznej situácii. Použil si dokonca aj blchy.
.
V akom probléme alebo ťažkosti
si ty našiel/la vďačnosť, hoci si spočiatku
neveril(a), že by to bolo možné?
♥
Keď vlak prechádza tunelom a zotmie sa,
neodhodíš lístok a nevyskočíš.
Ticho sedíš a veríš strojvodcovi.
(Corrie Ten Boomová)