Tak už nám prišla jeseň – teda aspoň podľa meteorológov. Tá astronomická sa začína jesennou rovnodennosťou v piatok 23. septembra (inak, keby ste nevedeli, vtedy vraj zomiera slnečný boh – ako dobre, že ten náš, kresťanský, síce zomrel, ale vstal :-)).
Napriek tmavým mračnám a vetru som sa dokopala k tomu, aby som išla so susedkinou nezbednou ratlíčkou von. A keďže vraj neexistuje zlé počasie, len zle oblečení ľudia, vzala som si to k srdcu a dala som na seba 3 vrstvy (keď už, tak už). Kráčali sme parkom, navôkol uzimené stromy oblečené v brečtane a k zemi sa zniesli dve pierka – biele a sivé. Zorka k jednému ako vždy pribehla a ako vždy sa jej prilepilo na ňufák (som aj ja v niektorých veciach taká nepoučiteľná?). Zúfalo triasla hlavou a snažila sa dať si ho labkou dolu. Zrazu zaplieskali stovky párov krídel a z vrcholkov stromov vzlietol k nebu kŕdeľ holubov. Zasa jeden z nácvikov odletu do teplých krajín. Obrovský kŕdeľ krúžil nad mestom.
Holub hrivnák, hrivniak, hrivnáč, divý holub, po latinsky Columba palumbus – najväčší európsky holub. Podľa Wikipedie sídli v južnej Afrike, ale väčšinou odlieta do juhozápadného Francúzska. Rýchlosťou 60 km za hodinu preletí až štyritisíc kilometrov. Hmotnosť do 700 g, dĺžka do 45 cm a rozpätie krídel až 75 cm. Ak si dobre spomínam, po prvýkrát som si ho všimla v Kamenáči pred cca 12 rokmi. On a ona sedeli na konári vŕby, bolo im dobre a zvedavo sa prizerali, ktože si ich to obzerá cez ďalekohľad. Odvtedy ich počet narástol a stretnete sa s nimi aj na trnavských sídliskách. Ľahko ich spoznáte podľa zelenej, purpurovej a bielej škvrny na bokoch krku a pri lete podľa bieleho pásu zospodu na na chvoste a bielych polmesiacov na krídlach. Nezameniteľné je ich opakované zachrípnuté gru-grú-grú (mám podozrenie, že potajomky fajčia a už majú tuberu).
Na druhej strane treba povedať aj toto:
Veru tak, spievajme, ako nám zobák narástol. Poviem vám aj vtip, ktorý s tým súvisí:
V jednom kostole bol farník, ktorý strašne falošne spieval. Spoluveriaci to dlho tolerovali, ale nakoniec sa to už nedalo vydržať, lebo jeho spev narúšal slávnostnú atmosféru a tak mu dohovárali, aby s tým prestal.
Nešťastník sa vybral na faru a ťažkal si: „Pán farár, ľudia nechcú, aby som v kostole spieval, že ich to ruší. A keď ja spievam tak od srdca rád!“
Pán farár ho potľapkal po pleci a poradil mu: „Len spievaj pokojne ďalej. Keď ti Pán Boh dal takýto hlas, tak nech to teraz aj počúva!“
Vráťme sa k hrivnákovi: Je to majestátny a dôstojný vták, na jar nám tu vždy pooberá čerešne pred činžiakom a jeden so zlomeným krídlom chodieval ku mne „na stravu“ a vodu. A krídlo sa mu zahojilo.
V prírode Boha všetko poslúcha: vietor fúka, dážď prší, stromy kvitnú, príliv a odliv sa vlní, vtáci odlietajú a prilietajú… A my sme dostali slobodu, lebo Boh nechcel stvoriť robotov neschopných lásky – a neposlúchame. A Boh nás predsa miluje. Ako napísal Kornelius Novak vo svojej knihe V harmónii s Bohom a moje neobyčajné zážitky s Bohom:
„Vďaka Bohu, že nás môže a chce zachrániť! Miluje ma napriek všetkému! To ale neznamená, že Boh považuje za skvelé všetko, čo si myslím a robím! Nie! Milujem svoje psy, ale neradujem sa zo všetkého, čo robia. Môj pes Finney mi raz rozhrýzol celý interiér auta. Myslíte si, že som žiaril radosťou a láskou, keď som to uvidel? Áno, milujem svojho psa, ale neprajte si vedieť, ako som sa cítil! Mnohí rozumejú Božej láske úplne mylne. Boh sa na nás môže nahnevať! Áno, Boh nás miluje, ale nie tak, že mu je jedno, čo si myslíme alebo čo robíme! Boh nás nemiluje preto, že sme super ľudia, naopak, miluje nás aj napriek tomu, že takí nie sme! Umiera za nás na kríži! Tam vzdoruje hriechu, smrti, diablovi a nášmu vzdoru! My sme o ňom pochybovali, posmievali sme sa mu a zapierali ho. Svoj život a životy druhých sme zaťažili alebo úplne zničili hriechom! Preto za nás Ježiš umiera! „S Kristom sa zaobchádzalo tak, ako si zasluhujeme my, aby sa s nami mohlo naložiť tak, ako si zasluhuje on.“ Ježiš nás chce vo svojej láske zachrániť a zmeniť!
Cieľom Božej lásky je naša premena, to, aby sme žili v harmónii s ním a nie Božia slepá radosť nado mnou bez ohľadu na to, čo robím! Len Ježiš ma miluje navzdory mojim hriechom, napriek všetkému, čo si myslím alebo robím. Neznamená to však, že ma chce nechať takého, aký som! Miluje ma, a preto ma volá k pokániu a zmene života!“
No vráťme sa od psov k hrivnákom. Musím povedať, že mi budú mi chýbať. Ale teším sa, že v marci-apríli tu budú zase ako na koni (odkedy vtáky jazdia?) a s nimi aj jar – čerešňa teš sa :-).
Fotografie: www.pixabay.com