Stalo sa v zime pred niekoľkými rokmi. Dávid bol na poľovačke. Šiel po lese a zrazu zazrel srnca, ktorý stál v rybníku. Až po chvíli si uvedomil, že nešťastné zviera sa preborilo cez ľad do vody a nemôže sa dostať von.
Dávid sa priblížil k zvieraťu a s veľkým úsilím sa mu ho podarilo vyslobodiť zo zajatia. Srnček sa triasol od zimy, a tak mu Dávid začal trieť skrehnuté nohy, aby sa mu prekrvili. Potom dostal nápad. Vyzliekol si svoju hrubú vestu a pozapínal ju srncovi okolo trupu. Ostatní poľovníci, ktorí prišli za ním, zostali prekvapene stáť pri pohľade na Dávida, ktorý drží v rukách oblečeného srnca. No len čo ho Dávid položil na zem, zviera sa rozbehlo a stratilo v húšti – aj s vestou. Dávid sa pustil za ním. Predstavte si ten pohľad, ako poľovník naháňa srnca v prešívanej veste. Našťastie sa srnec unavil skôr, ako Dávid, takže vesta sa vrátila svojmu pôvodnému majiteľovi. Vždy, keď si spomeniem na túto príhodu, musím sa smiať.
Asi nenarazíme na skrehnutého srnca. No okolo nás je veľa ľudí, ktorí sú uväznení v nejakom probléme a skrehnutí od „zimy“. Možno aj tvoj „dobrý skutok“ rozjasní dnes život iného človeka a teba obohatí.
Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým. (1. Tesaloničanom 5,15)
Niekedy sa pýtam sám seba: „Čo vlastne robím zle?“ A život mi odpovie: „Nič, len si bol príliš dobrý!“ (neznámy autor)
Zdroj: www.dobreranko.sk