4P víťazenia nad pokušením (zamyslenie)

Ježiš vždy argumentoval slovami z Písma. Stačí však naučiť sa veršíky a inak Boha ignorovať? Stačí obyčajné namemorovanie, bez vzťahu s Bohom?
Náboženstvo, to je chlapík v kostole,
ktorý myslí na rybárčenie.
Vzťah s Bohom, to je chlapík na rybách,
ktorý premýšľa o Bohu.

Nie. Víťazstvo nad pokušením sa začína zasľúbením, ktoré si privlastním. Boh ako verný učiteľ nám „učivo“ vysvetlí, učí nás „písať“, vedie nás, drží nás za ruku, vraví, čo a ako. Potom príde skúška – a hoci učiteľ pri teste v triede je prítomný, test píšeme my sami – a podľa toho, aká bola naša príprava, výsledkom testu je buď jednotka (áčko), alebo prepadneme (porážka).
.
Silu od Boha potrebujeme prijímať skôr, než pokušenie príde. A keď ho vidíme prichádzať a klopať na dvere, posielame Ježiša, aby im otvoril.
.
Keď Eva s Adamom v raji zhrešili, Božia otázka „Adam, kde si?“ (1 Moj 3,9) nezaznela preto, že by bol nevedel, kde sú. Bola určená im, aby si uvedomili, v akej situácii sa nachádzajú: nahí, s figovým listom, skrytí v húští, hoci predtým Boha vždy nadšene vítali a na stretnutie s ním sa tešili. Tá otázka je tiež nádejou pre Adama: Boh sa oňho stále zaujíma.
.
V celých dejinách môžeme vidieť, že hoci mali ľudia ťažkosti, padali a prehrávali, Boh sa ich napriek tomu nevzdával. Môžeme sa chopiť jeho moci a znovu vstať. Prečo by Boh nezvládol i náš možno pobabraný život? Kým žijeme a chceme, nie sme beznádejný prípad. Tak ako zúfalý otec môžeme zvolať:
„Verím, Pane, pomôž mojej nevere!“
(Mk 9,24).
A môžeme sa spoľahnúť na Ježišov prísľub, že
„toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem“
(Jn 6,37).

AKO SA OVLÁDNUŤ PRI POKUŠENÍ?

(Moderuje Jindřich Černohorský, odpovedá teologička Soňa Sílová)

Pokušenie sa zameriava na 3 oblasti:

  • chuť,
  • zrak,
  • túžbu byť niečo viac.

Otázka: Čo môže urobiť dnešný človek, aby sa dokázal ovládnuť? Aby sa ten smer nevychýlil niekam zle?

Odpoveď: Ťažká otázka. Ja budem mať stále dokola tú istú odpoveď:

  1. Je to zase otázka vzťahu k Bohu.
    Dôverujem mu, keď mi vraví, že je niekde hranica, za ktorú nemám ísť, nie preto, že On je ten, kto si na tom pedantsky trvá slovami „a Ty ma poslúchneš“, alebo je to skôr preto, že je to dobré pre mňa? On chce pre mňa dobré. Takže poslúchnuť Ho, aj keď sa mi úplne nechce – a mám pocit, že tam niekde za tou hranicou by som zažila ešte niečo lepšie – ono to tak nie je, len sa to tak zdá, rovnako ako sa to zdalo v tej (rajskej) záhrade.
  2. Potom mať dobrý vzťah k druhému.
    Keď robím niečo zlé, tak väčšinou to nie je tak, že by som si tie dôsledky niesla len ja, ale tie dôsledky znášajú aj ľudia, ktorí sú mi najbližší. Ak ich mám rada, tak si rozmyslím, či urobím niečo, čo by ich nejakým spôsobom buď zarmútilo alebo poškodilo.
  3. A potom je to tiež dobrý vzťah k sebe samému.
    Zase: je to pod moju úroveň robiť si zlé veci. Mám sa dosť rada na to, aby som robila veci, ktoré mi Pán Boh hovorí: „To nerob, nebude ti dobre“? Mám sa dosť rada na to, aby som to neurobila, aj keď sa mi tak strašne chce?

12:03 – 13:49